Vyberte si jazyk EoF

Evanjelium nedele 5. marca: Matúš 17, 1-13

Evanjelium nedele, II. pôstna nedeľa: Matúš 17, 1-13, Premenenie Ježiša

17 Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána, Jakubovho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 

2 Tam sa pred nimi premenil. Jeho tvár žiarila ako slnko a jeho šaty boli biele ako svetlo. 

3 A práve vtedy sa pred nimi zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s Ježišom.

4 Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, postavím tri prístrešky — jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša."

5 Kým ešte hovoril, prikryl ich jasný oblak a z oblaku sa ozvalo: „Toto je môj Syn, ktorého milujem; som s nim spokojny. Počúvaj ho!"

6 Keď to učeníci počuli, vystrašení padli tvárou na zem. 

7 Ale Ježiš prišiel a dotkol sa ich. "Vstávaj," povedal. "Neboj sa." 

8 Keď sa pozreli hore, nevideli nikoho okrem Ježiša.

9 Keď schádzali z vrchu, Ježiš im prikázal: Nikomu nehovorte, čo ste videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.

10 Učeníci sa ho pýtali: Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?

11Ježiš odpovedal: Iste, Eliáš príde a všetko obnoví. 

12 Ja vám však hovorím, že Eliáš už prišiel a oni ho nepoznali, ale urobili mu všetko, čo chceli. Tak isto Syn človeka bude trpieť v ich rukách." 

13 Vtedy učeníci pochopili, že im hovorí o Jánovi Krstiteľovi.

Drahé sestry a bratia z Misericordie, som Carlo Miglietta, lekár, biblista, laik, manžel, otec a starý otec (www.buonabibbiaatutti.it).

Dnes sa s vami podelím o krátku meditáciu o evanjeliu s osobitným zreteľom na tému súcit.

Túto epizódu Ježišovho života treba analyzovať aj vo svetle paralelných pasáží v iných evanjeliách (Mk 9-2; Lk 10-9).

MATÚŠ 17, 1-13: POVEĽKONOČNÝ ZÁŽITOK?

„Až vo svetle zmŕtvychvstania učeníci po prvý raz úplne pochopili, kto bol Ježiš a čo znamená jeho tragická smrť... Správa o premenení, pochádzajúca z tejto veľkonočnej viery, chce predvídať v evanjeliu dejová línia význam veľkonočnej udalosti (2 Pet 1-16; Jn 18-12)“ (G. Barbaglio).

KONTEXT

Uprostred konfliktov s farizejmi a herodiánmi (Mk 8-11) Ježiš opúšťa Galileu a odchádza do Cézarey Filipovej (Mk 21), kde začína pripravovať učeníkov na svoje umučenie a smrť. (Mk 8:27). Udalosť premenenia je udalosť, ktorú Ježiš prorokoval (Mt 8, 31).

ŽIDOVSKÉ POZADIE

Správa o premenení je historická, ale rozprávaná ako midraš, sapienciálna reflexia. Existujú tri kultúrne pozadia:

  1. Sinajská teofánia (Ex 24-15; 17-34).
  2. Danielova apokalyptická vízia (Dan 10:4-21).
  3. Sviatok stanov: Bol to sviatok Sukot, keď sú Židia stále pozvaní na týždeň bývať v stanoch, v chatrčiach, aby si pripomenuli nádherný okamih Božieho zasnúbenia s Izraelom, čas exodu, keď ľudia boli kočovníkmi. z púšte. Počas prvých šiestich dní festivalu, Qohelet, kniha, ktorá hovorí: „Všetko je márnosť!“ je prečítaná. (Qo 1:2): Ježiš v predchádzajúcich veršoch (Mt 16:24-28) nás vyzval, aby sme zapreli samých seba. V liturgii čítame Dt 33 a 34: „V Izraeli už nebol prorok ako Mojžiš: Pán sa mu zjavil z tváre do tváre“ (Dt 34, 10). Počas sviatku stánkov je ustanovený chatan Tóra, „ženích Tóry“, prior sviatku. Ježiš by o sebe veľakrát povedal, že bol očakávaným mesiášskym ženíchom (Mt 9; 15-25; Jn 1; 13 Kor 3; Zjv 29-2; 11). Slávnosť sa skončila v synagóge modlitbou za príchod Mesiáša.

TEXT

v. 1: – „Šesť dní“: a) evokujú sinajskú teofániu (Ex 24:16); b) Sviatok stánkov sa začal šesť dní po Kipure.

– Ježiš berie so sebou len troch učeníkov: Aj Mojžiš ide na vrch a berie so sebou Árona a jeho dvoch synov, Nádaba a Abiu (Ex 24).

– Vysoká hora: je tu ozvena všetkých príbehov o teofánii, o zjavení Boha v Starom zákone: hora Sinaj (alebo Horeb: Ex 3:1), ktorú vystúpil a zostúpil Mojžiš (Ex 19-34) a Eliáš (1 Kráľ 19:1-18).

v. 2: Ježiš „bol premenený“ (metemorfot), prešiel metamorfózou, alebo skôr „bol premenený“ Bohom (božský pasívny). Svetlo je plášť, do ktorého je Boh odetý (Ž 104, 2); zdrojom tohto svetla je sám Ježiš (Mk a Mt), jeho tvár žiarila ako slnko (Mt) a vzhľad jeho tváre sa zmenil (Lk) (porov. Ex 34-29; 35 Kor 2) .

v. 3: – A hľa (hebrejsky: we-hinné): výraz typický pre biblické rozprávanie na označenie náhlej zmeny.

– Vedľa Ježiša vidíme dve ďalšie postavy: Matúš uprednostňuje Mojžiša pred Eliášom, ktorý predstavuje Zákon a Prorokov, teda celý Starý zákon. Mojžiš chcel vidieť Božiu slávu (Ex 33) a teraz ju konečne rozjíma v Ježišovi (Žid 18; 1Kor 3; 1Kor 2). Eliáš tiež vystúpil na Boží vrch, aby sa zjavil „hlasom jemného ticha“ (8 Kráľ 2:4) a bol očakávaný na konci časov (Ml 6:1).

v. 5: – V Biblii sa často hovorí o tajomstve „oblaku“, aby sa naznačila Božia prítomnosť, ktorá sa však prejavuje zahaleným spôsobom (Ex 20:18; Ex 13:21-22 ; 14:19.24; 19:16; 24:15-18; Ex 33:9-10; Ez 10:3-22; Lk 1:35; Mt 17:1-8; 2 Pet 1:16-19...) .

– Sústredenie mesiášskej reflexie: „Toto je môj Syn“: Mesiáš (Ž 2), „milovaný (agapetòs)“, nový Izák (Gn 7), „v ktorom mám zaľúbenie“ Sluha Pána (Iz 22), „Počúvajte ho“, proroka, nového Mojžiša (Dt 2).

v. 7: Vzor zjavenia: zjavenie, strach, „Neboj sa!“, príkaz zachovať tajomstvo.

v. 8: – Ježiš je opäť kontemplovaný „sám“ v pokornej každodennosti ľudskej prirodzenosti.

– „Teraz je iba Ježiš zákonodarcom a prorokom, ktorého chcel Otec“ (O. Da Spinetoli).

– „Učeníci po zjavení videli iba Ježiša, videli človeka“ (E. Bianchi).

v. 10-13: Eliáš musí prísť „prvý“ (Ml 3:23-24): ale pred kým alebo pred čím? Matúš výslovne stotožňuje Eliáša s Krstiteľom (Mt 11:14).

Matúš 17, 1-13, EXEGÉZA

1 Rozjímanie o Písme nám zjavuje Krista

Čo sa asi stalo? Že Ježiš si vzal deň ústrania so svojimi najbližšími priateľmi, vyšiel na vrch a začal čítať Bibliu, teda Mojžiša a Eliáša.

Nechceme upierať Bohu možnosť premenenia, ale je nám oveľa bližšie myslieť si, že keď sa nám podarí nájsť pol dňa na ústup na horu, aby sme si prečítali Písmo, v tých chvíľach sa aj my porozprávame s Mojžišom a Eliáš, v tých chvíľach k nám Boh hovorí a premieňa nás.

„Ide o to, aby sme sa pripravili na to, aby sme pozorne a s modlitbou načúvali Kristovi, milovanému Synovi Otca, a hľadali chvíle modlitby, ktoré umožňujú poslušné a radostné prijatie Slova Božieho... A keď sa takto postavíme, Bibliu v našich rukách, v tichu, začíname pociťovať túto vnútornú krásu, túto radosť, ktorá v nás rodí Božie slovo“ (pápež František).

2 Krištofánia

Pri Premenení máme pravú kristofániu, alebo skôr teofániu, ako sú tie, o ktorých hovorí Starý zákon, z ktorých Mojžiš (porov. Ex 3-1; 15-34), Eliáš (porov. 5 Kráľ 28 -1) a ostatní proroci (Iz 19; Ez 1) mali úžitok.

„Kresťanské spoločenstvo má najvyššie záruky svojho kázania: zákon, proroci a sám Otec“ (O. Da Spinetoli).

3 Božia krása

V liturgickom kontexte, pri slávení Sviatku stánkov, učeníci chápu, že Ježiš je Mesiáš ohlasovaný celým Písmom, že Ježiš je chatan Tóra, ženích, hermeneutik, ten, ktorý vysvetľuje celú Tóru.

Nastali posledné časy, modlitba za Mesiáša sa naplnila, Mesiáš je tu medzi nimi a nastolí Kráľovstvo.

Otcovia povedia: „Boh postavil Adama do raja, to je v Kristovi“. Raj je Kristus, Ježiš je náš raj.

Čo bolo základným kameňom židovskej viery, „Shemà, Izrael“, „Počúvaj, Izrael“ (Dt 6:3-4; 9:1; 20:3; 27:9), sa stáva poslušnosťou Ježišovmu Slovu: Otec hovorí: Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho! (Mt 17).

4 Pokušenie odmietnuť kríž

„Zmŕtvychvstanie je základným posolstvom evanjelia, ale nemožno ho oddeliť od vášne... Tri závesy odhaľujú zmysel, ktorý dal Peter scéne tým, že sa okamžite usadil na vavrínoch nezaslúženého víťazstva.

Aj v tomto prípade Peter predstavuje hlas tela a krvi (Mt 16, 17), toho, ktorý nezmýšľa podľa Boha, ale podľa ľudského (Mt 16, 23)... Ide o snahu prispôsobiť sa Božiemu plánu. záľubu a „múdrosť“ človeka“ (O. Da Spinetoli).

5 Vidieť Boha v tvári bratov

Po premenení vidia učeníci „Ježiša samého“.

Kontemplujú len jeho ľudskosť, jeho prítomnosť medzi ľuďmi, jeho vtelenie.

„Učeníci sú tak pozvaní na cestu, ktorá je dobre zhrnutá v Ježišovom výroku, ktorý opísal Klement Alexandrijský: „Videl si svojho brata muža? Videli ste Boha. Toto je tajomstvo premenenia“ (E. Bianchi).

6 Premeňte nás a premeňte svet

Premena je tajomstvom premeny: naše telo a toto stvorenie sú povolané k premeneniu, aby sa stalo „iným“ (Flp 3; Rim 21; Zjv 8).

„Sláviť Eucharistiu znamená žiť v očakávaní premenenia v spoločenstve s Pánom a našimi bratmi a sestrami... Eucharistia sa tak stáva projektom premeny, ktorý nás musí zapojiť do našich dejín...: máme za úlohu premeniť to, čo žijeme a robíme“ (p. Farinella).

Dobré milosrdenstvo všetkým!

Tí, ktorí by si chceli prečítať kompletnejšiu exegézu textu, prípadne nejaké postrehy, nech sa opýtajú na migliettacarlo@gmail.com.

Prečítajte si tiež

Svätý dňa 5. marca: Svätý Ján Jozef z Kríža

Evanjelium z nedele, 26. februára: Matúš 4:1-11

Evanjelium z nedele 19. februára: Matúš 5, 38-48

Evanjelium z nedele 12. februára: Matúš 5, 17-37

10 návrhov pápeža Františka na pôstne obdobie

Posolstvo pápeža Františka na pôstne obdobie 2023

Vrak lode v Cutro (Crotone), masaker migrantov: Poznámka prezidenta CEI kard. Matteo Zuppi

Svedectvo misie: Príbeh otca Omara Sotela Aguilara, kňaza a novinára odsudzujúceho v Mexiku

Spojené štáty, Los Angeles, pomocný biskup David O'Connell zabitý

Posolstvo pápeža Františka na pôstne obdobie 2023

Pápež František v Afrike, omša v Kongu a návrh kresťanov: „Boboto“, mier

zdroj

Spazio Spadoni

Tiež sa vám môže páčiť