Taliani v Tanzánii
V stredu 10. apríla 2024 sa niekoľko Talianov prítomných v diecéze Iringa a v novozriadenej – 19. marca – novej diecéze Mafinga zišlo na jednom zo svojich obvyklých výročných stretnutí
Prítomných bolo 9 kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí pôsobia v rôznych farnostiach v okolí, v mestách a obciach alebo v odľahlých obciach na území diecézy. Niektorí sú v Tanzánii viac ako 30 rokov, niektorí vystriedali obdobia misií v rôznych afrických krajinách, niektorí prišli len pred pár rokmi... niektorí sú sicílskeho pôvodu, sú tu Sardínčania, Bolognese, parmezán, niektorí z Lombardie, Triestino a taliansky chorvátsky…
Príležitosťou, ako vždy, je stretnúť sa, v prvom rade „vytvoriť rodinu“
Vzájomné spoznávanie sa s tými, ktorí práve prišli alebo sa pridali k skupine, výmena skúseností zo života „na zemi“, dobré spomienky na minulé skúsenosti, dokonca aj s tými, ktorí tam boli a už tam nie sú, ale pozerajú sa na nás zhora, dobrodružstvá, ktoré sme prežili... Ale aj výzvy kresťanských komunít, ktoré „iba“ pred 100 – 150 rokmi prijali ohlasovanie evanjelia na týchto územiach vďaka prvým misionárom, ktorí prišli a kráčajú logicky svojou vlastnou dobou a spôsobom v prehlbovaní ich viery.
Kňazov je málo a kostoly sú plné...
Každá farnosť má 3 až 12-15 kaplniek roztrúsených v najodľahlejších častiach územia farnosti a len raz za 2-3 mesiace môže ísť farár slúžiť omšu... nehovoriac o stave ciest – poľných ciest kurz – ktoré sa pri daždi stávajú prívalmi vody alebo nánosmi bahna... Katechéti vedú miestne komunity a v nedeľu je bohoslužba s čítaním Božieho slova a komentárom. Krsty sa konajú len v určité špeciálne dátumy (často Veľkú noc) s 30, 40, ale aj 80 deťmi a viac…
Kultúrna a náboženská tradícia
To všetko v kontexte, v ktorom je kultúrna a náboženská tradícia veľmi dôležitá v každodennom živote, ale najmä v duchovnej oblasti, a zdá sa, že ešte potrebuje čas, aby sa viera upevnila. Často sme svedkami ľahkých zmien „cirkví“ (katolícka, luteránska, anglikánska, letničná, sekty...) z najrôznejších dôvodov, triviálne preto, že je bližšie k novému domovu alebo je jediný dostupný, alebo dokonca kvôli ľahšiemu prístupu k sviatosti skôr v jednom ako v druhom. Obrátite sa na miestneho „kúzelníka“, ak to po modlitbe nedostanete; veríte, že ak sa niečo pokazí, niekto na vás „zoslal“ kliatbu... A to najmä na dedinách, kde tradície stále najviac odolávajú, ako je bežné...
Boh je vždy prítomný v dňoch Tanzánie
Na druhej strane, Boh je vždy prítomný v dňoch Tanzánie, človek sa nikdy nezabudne pomodliť, pred jedlom a po jedle, predtým, ako vypije čo i len jeden pohár vody, predtým, ako sa vydá na cestu a keď dorazí, pred začatím stretnutie, alebo keď mu niekto skončí poďakovanie za dosiahnuté výsledky...
Ale ďakuje sa Bohu aj na ulici, vítajúc ľudí ráno, len čo odídu z domu: "Habari za asubuhi, bwana?" (Dobré ráno, pane, doslova „Správy dňa, pane?“) a odpoveď: “Tumushukuru Mungu” (Vďaka Bohu! Akoby som povedal, je to v poriadku, vďaka Bohu...)
Tu je Boh! Ako všade inde, aj tu to poznáme, ale tu akoby sme to cítili, viac prežívali, Boh úzko sprevádza životy, dni každého jedného, je viac ako kedykoľvek predtým v srdci človeka, ktorý dôveruje, opúšťa sa k Nemu a pokračuje, nie bez ťažkostí, ale s veľkou vierou, kráčať a dúfať.
Stefano Matcovich – Iringa, Tanzánia
Obraz
- Stefano Matcovich