Pápež František a výzva pre mládež k budúcnosti súcitu a nádeje
Vzdelávanie ako nástroj zmeny, ľudskosť ako sprievodca a pozvánka stať sa „podnikateľmi snov“ pre spravodlivejší a udržateľnejší svet
Nedávne stretnutie pápeža Františka s mladými vysokoškolákmi Universidade Católica Portuguesa v Lisabone znamenal rozhodujúci moment v neustálej výzve pápeža po globálnej zmene srdca a mysle. Dôraz sa kladie na poslanie, súcit, ľudskosť a nádej, ktorá presahuje dnešné výzvy.
Františkovo posolstvo sa odvíja vo viacerých rovinách, no jeho hlavné slová sú jasné: buďte učiteľmi nádeje pre planétu. Ale čo to v skutočnosti znamená?
Misia: Výzva k solidarite
František vyzval mladých univerzitných študentov, aby nevnímali vzdelávanie ako prostriedok osobného zisku, ale ako nástroj na vybudovanie spravodlivejšieho, inkluzívneho a súcitnejšieho sveta. Vyššie vzdelanie nie je privilégium, ktoré si treba užívať, ale dar, ktorý treba vrátiť. V tomto zmysle Francis vyzýva na novú „choreografiu“, ktorá postaví ľudskú osobu do centra pozornosti, pričom trvá na potrebe byť skôr „podnikateľmi snov“ než „správcami strachu“.
Mercy: Univerzálny sentiment
Pápežove slová o ľudskosti, súcite a nových príležitostiach hlboko rezonujú. Jeho vízia milosrdenstva sa neobmedzuje na dobročinnosť alebo súcit; je to aktívny záväzok reagovať na utrpenie planéty a jej obyvateľov. František vidí budúcnosť, v ktorej sú vítanie, začlenenie a pohostinnosť normami, nie výnimkami. V tejto vízii sú ženy protagonistkami, nie okrajovými postavami, ktoré múdrosťou prispievajú k starostlivosti a spolužitiu.
Integrálna ekológia: Starostlivosť o planétu a chudobných
Pápež sa nezastaví pred ľudským milosrdenstvom; rozširuje tento súcit na celé stvorenie. Integrálna ekológia, ktorú František presadzuje, porovnáva utrpenie planéty s utrpením chudobných. Úcta k životnému prostrediu preto nie je len otázkou udržateľnosti, ale aj spravodlivosti a empatie. Pozvanie je na obrátenie srdca, ktoré vedie k obnovenej antropologickej vízii politiky a ekonomiky.
Nádej do budúcnosti
Stretnutie v Lisabone bolo viac ako prejav; bol to dialóg a vášnivé volanie po novom spôsobe myslenia a života. Francis vidí v mladých ľuďoch generáciu schopnú prekonať dnešné výzvy pomocou najmodernejších vedeckých a technologických nástrojov bez toho, aby stratili zo zreteľa potrebu holistickej vízie.
Pápežove slová sú výzvou pre nás všetkých. Vyzýva nás, aby sme sa neusadili, hľadali, riskovali a boli majstrami ľudskosti a súcitu. Uprostred „vážnej ekologickej deštrukcie“ a „tretej svetovej vojny v troskách“ je Francisova výzva študovať pakt globálneho vzdelávania a riešiť krízy s milosrdenstvom a nádejou dôležitejšia než kedykoľvek predtým.
Schôdza sa skončila vyhlásením nového predsedu, „Ekonomika Františka a Clare“, venovaný propagácii princípov Ekonomika Francesca a rozvoj sociálneho modelu, ktorý si váži ľudí a životné prostredie. Je to hmatateľný znak toho, že pápežove slová nie sú len rétorikou; sú pozvaním k akcii, výzvou pre nás všetkých, aby sme boli učiteľmi nádeje pre našu planétu.